1. Crohnova choroba
Crohnova choroba môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice. Postihnuté oblasti sa môžu kombinovať a vyvíjať, takže choroba začína v oblasti ileocekálnej, časom sa môže pridať iná oblasť a naopak v pôvodnej lokalizácii zápal vyhasína.
Zápal postihuje celú črevnú stenu – teda sliznicu, podslizničné väzivo, svalovinu a povrchovú vrstvu označovanú ako serózna blana, preto má sklon k tvorbe lokálnych komplikácií ako sú fistuly, abscesy alebo stenózy.
Fistula je prepojenie formou chodbičky z čreva na kožu, do inej časti tráviacej trubice, alebo dokonca susedných orgánov (močového mechúra, pošvy).
Absces je ohraničené hnisavé ložisko, ktoré sa môže prevaliť obsahom do okolia.
Stenóza je zúženie priesvitu tráviacej trubice, ktoré vzniká dôsledkom jaziev vznikajúcich pri hojení zápalu črevnej steny. Stenózy prekážajú priechodu črevného obsahu, ktorý sa nad prekážkou hromadí a kvasí, v dôsledku čoho sa živiny horšie vstrebávajú. Veľmi úzke stenózy nakoniec vedú k črevnej nepriechodnosti. Ochorenie postihuje tráviacu trubicu nesúvisle, celkom zdravé úseky susedia s postihnutými.
1.1. Komplikácie Crohnovej choroby
Komplikácie Crohnovej choroby zahŕňajú lokálne a celkové komplikácie. K lokálnym komplikáciám patria črevné stenózy, vznik abscesov a fistúl. Zvláštnu skupinu predstavuje nádorová premena v mieste chronického zápalu. V súčasnej dobe vieme, že pacienti, ktorí trpia črevným zápalom 10 až 15 rokov a viac majú s narastajúcou dĺžkou ochorenia väčšie riziko vzniku nádorových zmien v postihnutom tračníku. Väčšinu uvedených lokálnych komplikácií je nutné riešiť v spolupráci s chirurgami, nedá sa spoliehať na 100% úspešnosť iba nechirurgickej (konzervatívnej) liečby.
Celkové komplikácie predstavuje hlavne nedostatok živín a jeho dôsledky. Chudokrvnosť môže byť spojená s krvácaním do tráviaceho traktu, ale tiež nedostatkom železa, vitamínu B12 a kyseliny listovej. Poruchy vstrebávania ďalších živín môžu viesť k poklesu hladiny dôležitých krvných bielkovín, vitamínov a minerálov s ďalekosiahlymi dôsledkami: zníženie obranyschopnosti, zhoršenie kvality vlasov a nechtov, pokles plodnosti a konečne pokles psychickej i fyzickej kondície. Závažnou, ale našťastie menej častou komplikáciou sú trombóza a embólia. Obvykle súvisia s vysokou aktivitou choroby, ktorú sa nepodarilo liečebne zvládnuť. Pri vývode tenkého čreva brušnou stenou – tzv. ileostómia – sa môže zvýšiť riziko výskytu žlčníkových a obličkových kameňov.
1.1. Príznaky
Akútne príznaky sú skôr vzácne, vyskytujú sa do 10% prípadov. Choroba môže začať pod obrazom akútneho zápalu slepého čreva a až potom chirurg zistí, že zápal postihuje väčšie úseky lačníka a tračníka. Prvým akútnym príznakom môže byť fistula či hnisavý absces v oblasti konečníka.
Z duchovného pohľadu je zápal strach, vidím všetko na červeno, Zapálené opakujúce sa myšlienky. Počas terapie sa ukázalo negatívne myslenie, neustále obavy z budúcnosti, akoby trvanie na minulosti i keď nie príjemnej. Neustále opakovanie tých istých myšlienok. Fistuly v konečníku poukazujú na neúplné vypúšťanie odpadu a prikladanie dôležitosti na odpadkoch z minulosti.
Črevné príznaky predstavujú hlavne hnačky, prítomnosť krvi a hlienov v stolici, bolestivé nutkanie na stolicu, kŕče. Alarmuje ich zvracanie, zhoršené vyprázdňovanie plynov či dokonca viditeľné nafúknutie brucha – tieto príznaky totiž môžu signalizovať zhoršenie črevnej priechodnosti.
Kŕče poukazujú na psychické podráždenie netrpezlivosť a trápenie v okolí. Časté hnačky poukazujú na neschopnosť, alebo nechuť riešiť problémy a akoby sme ich vypúšťali bez toho, že si doprajeme čas na ich strávenie a riešenie.
1.2. Príčiny Crohnovej choroby
Prečo a ako Crohnova choroba vzniká z medicínskeho pohľadu, zostáva dosiaľ nejasné. Najviac dôkazov svedčí pre teóriu, že k zápalu čreva dochádza na základe už zmienenej interakcie medzi genetickou dispozíciou a vonkajšími faktormi.
Spúšťacím vonkajším faktorom sú na prvom mieste zrejme antigény z vlastných črevných baktérií v tráviacom trakte, ktoré pri stretnutí s vnútorným genetickým faktorom môžu spustiť kaskádu, ktorá vedie k vzniku chronického zápalu tráviacej trubice. Ako ďalšie možné spúšťacie mechanizmy vzniku zápalového ochorenia čreva sa zvažujú rôzne infekcie tráviaceho traktu a infekčné choroby všeobecne.
Z duchovného pohľadu problémy s hrubým črevom majú priamy vzťah s nevedomým, hlavne k zadržovaniu duševných dojmov a rovnako k neschopnosti „ hodiť niečo za hlavu“. Je to konečná stanica našich dojmov (strachov), ktoré je potrebné spracovať. Nejde len o potláčanie podvedomých obsahov, ale taký človek sa bojí stretnutia samého seba. Je potrebne prijať seba takého aký je... Prílišné lipnutie na minulosti, strach zbavovať sa nepotrebného.
Z pohľadu funkcii čakier, hrubé črevo ovplyvňuje prvá čakra. Prvá čakra leží na báze chrbtice (na hrádzi), medzi konečníkom a pohlavnými orgánmi. Energia, ktorá prúdi týmto centrom, je zhustená, vitálna a rázna. Táto čakra sa spája so základnými aspektmi princípu prežitia človeka. Princípom prežitia je pud, ktorý je vpečatený do nášho genetického kódu. Je koreňom nášho vedomia. Teda aj vzťah k celkovému materiálnu.
Pri regresnej terapii klienti s crohnovou chorobou, kde bolo postihnuté aj hrubé črevo mali obavu o svoj majetok, materiálne zabezpečenie, pocity viny a strach o celkovú existenciu. Bolo pre nich veľmi dôležité hodnotenie ich konania okolím. Z toho plynúca neustála nespokojnosť samej so sebou, časté kontrolovanie vlastných krokov a neschopnosť stráviť niektoré udalosti. Hlavne ktoré súviseli s ich hodnotením, alebo zaradením do spoločnosti. Ťažko znášajú kritiku od najbližších a prevažne sú často kritizovaní. Zároveň veľmi ťažko zabúdajú na „chyby“ z minulosti akoby si pestovali pocit viny.
Z pohľadu čínskej medicíny hrubé črevo je párový orgán s pľúcami. Pľúca sú „žalúdok na vzduch“ – je to základná živina. Pľúcam škodí všetko, čo bráni rozvoju, predovšetkým duševné obmedzenie – príliš starostlivá matka alebo príliš dominantný, autoritatívny otec. Taktiež nedostatok lásky a smútok. Pocit, že nie je hodný aby žil naplno.
Klienti s crohnovým ochorením tvrdili, že mali ťažšie detstvo, príliš autorativný otec a submisívna matka.
Crohnová choroba sa najčastejšie vyskytuje v Európe v škandinávskych krajinách a najmenej často v oblasti stredomoria, rasová distribúcia sa vyznačuje výrazne častejším výskytom u židovskej populácie, hlavne typu Aškenazim.
Židia severnej a východnej Európy sú známi ako aškenázim, slovo odvodené od hebrejského slova pre severné Francúzsko a Nemecko. Z týchto oblastí sa šírili ďalej do Poľska a Ruska, kde sa vyvinula bohatá kultúra a špecifický jazyk jidiš. Jidiš je zmesou nemčiny, hebrejčiny a niektorých slovanských výrazov. Písmo tohto jazyka je hebrejské.
Základy tradičného židovského pohľadu na postavenie ženy v rodine a v spoločnosti vychádzajú z patriarchálnej kultúry biblických a talmudských dôb. Na ženu sa vtedy pozeralo ako na vlastníctvo muža, jej najvznešenejšou povinnosťou bolo rodiť a vychovávať deti, stáť po boku svojho muža a doplňovať ho. Nikto nepopiera, že halacha stavia muža a ženu na nerovnakú úroveň a že s nimi aj nerovnako zaobchádza. Celý židovský svet sa však značne rozchádza v názore na to, do akého stupňa je toto používanie dvojitého metra v náboženskom zákonodarstve a praxi skutočne oprávnené. Zástancovia starej praxe poukazujú na skutočnosť, že židovské ženy sa vždy tešili (a stále sa tešia) veľkej úcte. Ďalej argumentujú tým, že muž a žena sú si síce rovní pred Bohom, predsa sa však ženy – z Božej vôle – mentálne a fyzicky podstatne líšia od mužov, plnia v spoločnosti iný okruh úloh ako muži, a preto musia existovať také zákony, ktoré by slúžili ochrane samotnej ženy i kvality jej života. Pritom ide, ako tvrdia tradicionalisti, iba o zdanlivú diskrimináciu, pretože vo vlastnom dome je každá žena kráľovnou, manžel si ju ctí, stráži, stará sa o ňu a dokonca ju sexuálne rozmaznáva a vyhradzuje jej mnoho privilégií, napríklad právo zapáliť počas šabatu sviecu. Na druhej strane je oslobodená od niektorých – len ťažko dodržateľných, pretože prísne časovo vymedzených – micvot (povinností), napríklad modliť sa v predpísanú hodinu, navliekať si modlitebné remienky, chodiť denne do synagógy a venovať sa štúdiu Talmudu a Tóry. Negatívnych príkazov („Nesmieš...“) ju však nikdy nikto nezbavil. Z pôvodných úľav sa stali behom storočí zákazy, ktoré v podstatných bodoch platia dodnes. Ženy sa nepočítajú do minjen (najnižší prípustný počet desiatich mužov, ktorí prepožičiavajú modlitbe charakter verejnej bohoslužby celej obce), v ortodoxných synagógach sedia oddelené od mužov (spravidla v zadných radách, schované za závesom alebo prepážkou alebo na balkóne) a takisto nie sú vyvolávané k čítaniu Tóry – akokoľvek to odporuje výroku z babylonského Talmudu (traktát Megila 23a). „Oslobodenie“ sa takisto týka aj ceremónie kiduš (svätenie šabatu s predchádzajúcim požehnaním chleba a vína) a recitácie kadišu (stará aramejská modlitba na záver všednej i slávnostnej bohoslužby, modlitba, ktorú odriekavajú pozostalí za zomrelých). Manželstvo a rodinné právo
k jasne definovaným povinnostiam muža, „ktorý si berie ženu“, patrilo a patrí: materiálne zabezpečiť ženu a deti, ženu ctiť, nikdy jej neublížiť ani ju neudrieť, zostať žene verný a poskytnúť jej právo na sexuálne naplnenie. Manželská zmluva (ketuba) zaisťuje žene (ktorá ju však nepodpisuje) tiež finančné zabezpečenie pre prípad ovdovenia, alebo rozvodu. Pokiaľ však zaviní rozvod žena, môže („za trest“) prísť o svoje finančné nároky vyplývajúce zo zmluvy. Listinu o rozvode (get) však musí vystaviť a odovzdať muž. V praxi sa ale opakujú prípady, keď muži – i keď im rabín hrozí trestom – odmietnu rozvodový list vydať a trvajú neoblomne na svojom, mnohokrát len preto, aby mohli ženu finančne vydierať. Ak dôjde v tejto situácii len k civilnoprávnemu rozvodu, muž sa môže po rozchode znovu oženiť (avšak smie uzavrieť len občiansky sobáš) a založiť si rodinu – tento sobáš bude síce v rozpore s náboženským zákonom, ale pre deti z tohto nového manželstva nebudú vyplývať žiadne negatívne dôsledky. Naproti tomu žena, ktorá si nájde nového partnera, by radšej už nemala mať deti, pretože by boli podľa ustanovenia nábož. zákona nemanželské (mamzerim). Mamzer je dieťa pochádzajúce z incestu alebo cudzoložného vzťahu a má zakázané uzavrieť sobáš so Židom, pokiaľ by tiež nešlo o mamzera alebo o konvertitu. Toto ustanovenie platí do „desiateho kolena“, to znamená, že deti mamzerim sa berú rovnako ako nemanželské. Tento zákon je v rozpore s niektorými biblickými výrokmi a takisto sa prehrešuje proti prikázaniu o rovnoprávnosti prozelytov (konvertita na židovskú vieru) a poznamenáva nevinných ľudí, preto neortodoxný judaizmus pojem „mamzer“ striktne odmieta. To isté platí i pre opustenú ženu (aguna), ktorej muž sa stratil. Ani ona sa (z ohľadu na budúcich potomkov) nemôže znovu vydať, i keď jej manžel je už nezvestný celé desaťročia. Namá totiž get – rozvodový list. V podobnej situácii sa ocitá aj bezdetná vdova, ktorej švagor odmietne podstúpiť (pokorujúcu) ceremóniu chalica (zbavenie sa povinnosti oženiť sa so švagrinou podľa Dt 25, 5-9), ani ona už nemôže uzavrieť nový sobáš. Ako v konzervatívnom, tak i v tradičnom judaizme bola už dávno dosiahnutá náboženská i sociálna rovnoprávnosť žien. V synagógach už nesedia oddelene, plnoprávne sa podieľajú na bohoslužbách a zastávajú – bez obmedzenia – i najvyššie funkcie obce, vrátane funkcie rabínky. Úplná rovnoprávnosť oboch pohlaví platí i pri uzatváraní manželstva a rozvodoch. Umiernená ortodoxia sa vytrvalo, i keď bez veľkého úspechu, snaží zlepšiť osud žien v niektorých kritických bodoch (napr. v situácii agún), no o ich úplnej rovnoprávnosti však vôbec neuvažuje. Ultraortodoxia pozerá na každú menšiu zmenu statu quo ako na svätokrádež.
S crohnovou chorobou pri praxi regresnej terapie som sa stretla len so ženami, ktoré mali vyššie postavených mužov a im bola „jasne stanovená rola v rodine“, ktorá nemusela súvisieť s tým čo naozaj chcú. Klientky počas terapie si uvedomili udalosti, ktoré súviseli s obmedzením, týraním a ponižovaním ženy v rodine. Dlhodobé trpenie nevery a pocit menejcennosti vo vzťahu k mužovi ako takému. Vznikala tu akoby závislosť na partnerovi a vzťahu k spoločnosti cez neho. Môj počet klientiek s týmto ochorením bol obmedzený, ale vo všetkých prípadoch ženy zostali samé /rozvod – odchod za inou ženou a boj o majetok a úmrtie partnera/ potom sa stav zhoršil. Taktiež pocity viny vo vzťahu k deťom.
1.3. Mimočrevné príznaky Crohnovej choroby
Príznaky kĺbne: sú najčastejšie, postihujú asi tretinu pacientov. Prejaviť sa môžu bolesťami kĺbov, ktoré majú sťahovavý ráz. Inokedy je postihnuté bolestivosťou skĺbenie medzi kosťou bedrovou a krížovou. V mnohých prípadoch sa k bolestiam pridáva viditeľný kĺbový zápal.
Problémy s kĺbmi naznačujú, že vzťah, alebo vzťahy v ktorých sa človek nachádza je neúnosný alebo príliš zväzujúci. Nutkanie na zmenu smeru. V regresnej terapii sa ukazujú problémy s kĺbmi aj pri prílišne branej zodpovednosti sa iných.
Príznaky kožné: typickým prejavom je tzv. nodózny erytém. Pri ňom na koži hlavne predkolení a predlaktí vznikajú bolestivé, začervenané zatvrdliny, ktoré majú často migrujúci charakter. Našťastie vzácnejšie je tzv. pyoderma gangrenosum – hlboké vredy na koži, vznikajúce v priebehu niekoľko málo dní. Ich hojenie zanecháva kozmeticky nepríjemné jazvy. U niektorých pacientov sa pri relapsoch zhorší alebo prepukne lupienka.
Pokožkou sa bezprostredne stýkame s okolím – fyzicky, materiálne. Je to silné hnutie mysle a precitlivenosť voči okoliu, na príliš veľkú emočnú zaangažovanosť. Úzkosť, strach. Staré pochované citové výlevy, ale aj pocit ohrozenia.
Príznaky očné: zápaly rohovky a dúhovky môžu viesť k vážnemu postihnutiu zraku. Zrak súvisí s tým, čo chcem alebo nechcem vidieť.